Kostol Sv. Ondreja

kostol_sv.ondreja-komarno_1_0

2016-01-15 08.17.06História

          História Komárňanskej farnosti je úzko spätá s históriou kostola sv. Ondreja. Základný kameň bol položený v časoch vlády vojvodu Géjzu (okolo 10. stor.) v časti mesta nazývanej Villa Sancta Andreae (osada sv. Ondreja). Po období tureckých vojen, na začiatku 18. storočia, keď mesto bolo vo svojom výkvete a Komárno bolo jedným z miest s najväčším počtom obyvateľov v Uhorsku (štvrtým najväčším), sa rada mesta rozhodla, že v susedstve teraz už malého kostola dá vystavať nový, väčší kostol. V roku 1719 začali s projektovými prácami a 28. júna 1723 položili základný kameň Kostola sv. Ondreja. Na jeho výstavbu použili aj 800 000 tehál zo zbúranej novozámockej pevnosti. Kvôli rýchlej a nekvalitnej výstavbe boli potrebné viaceré opravy. Kostol spolu s jezuitským kláštorom dokončili v roku 1763. Avšak dramatické okolnosti nepriali jeho zachovaniu. Zemetrasenie 28. júna 1763 zmenilo kostol v ruinu. Pod vedením jezuitov bol obnovený v roku 1771. Jezuiti ho však dlho v užívaní nemali, keďže rád bol roku 1773 rozpustený. Po nich kostol prevzala diecéza a neskôr bol zverený správe benediktínov, ktorí sa usadili v kláštore a vyučovali aj v miestnom gymnáziu.

20150703_093330Popri prvom, už existujúcom kostole sv. Jána Zlatoústeho sa aj kostol sv. Ondreja stal parochiálnym. Dňa 17. septembra 1848 vypukol v Komárne rozsiahly požiar, ktorý zničil takmer celé mesto, len kostol sv. Rozálie zostal neporušený. Kostol sv. Ondreja horel tri dni a sedem zvonov vo veži sa roztopilo a odtrhlo. Ďalšie škody napáchalo ťažké bombardovanie v roku 1849 a ľadochod. Preto obnova kostola trvala dlhých dvanásť rokov a skončila sa 28. októbra 1860 vysvätením ostrihomským arcibiskupom Jánosom Sczitovským. V súčasnosti môžme kostol vidieť v prevedení neskorobarokového slohu s klasicistickými prvkami. Interiér kostola bol obnovovaný v roku 1975 a strecha bola obnovovaná v rokoch 1990-1992. Na pamiatku veľkého zemetrasenia z roku 1763 sa každý deň o 15:00 hod. rozozvučia zvony. Kapacita kostola je viac ako 7000 veriacich a v súčasnosti spadá pod Trnavskú arcidiecézu.

Vybavenie

Vnútorné vybavenie tvorí:

– Hlavný oltár vytvoril Carl Petrus v rokoch 1855 – 1860.
− Oltárny obraz sv. Ondreja apoštola v rokou 1860 daroval kostoluGrigolettiho z obdobia okolo roku 1865.
− Kaplnka Svätého hrobu.
− Bočná kaplnka Čiernej Madony z ebenu v rokokovom slohu, medzi rokmi 1780-1810.
− Kríž je dielom Philippa Jakoba Strauba zo Štajerského Hradca.
− Krstiteľnica je z mramoru, vytvorená v r. 1860.Bočné oltáre:
− Bočný oltár Božského Srdca Ježišovho
− Bočný oltár Lurdskej Panny Márie
− Bočný oltár Svätej Rodiny, drevenné plastiky a reliéfy sú dielom
− Bočný oltár sv. Jozefa
− Bočný oltár sv. Štefana
− Bočný oltár sv. Kríža
− Bočný oltár sv. Ignáca z Loyoly ostrihomský arcibiskup Szcitovsky. Obraz je dielom benátskeho maliara Ferdinanda Prinotha.

Ďaľšie vybavenie:
− Kazateľnica-pozlátená, drevenná, vyhotovená okolo roku 1855.
− 14 zastavení Krížovej cesty od Gyulu Berecza , r. 1935.
− Organ- z r. 1864, patriaci medzi najväčšie organy na Slovensku, vyrobil Karl Friedrich Ferdinad Buckov z Rakúska.

Nástropné fresky:
− Zobrazenie Najsvätejšej trojice, okolo roku 1870.
− Kráľ sv. Štefan obetuje Uhorskú korunu Panne Márii, okolo roku r. 1870.
− Anjelské zvestovanie, okolo roku 1884.
− Premenenie nášho Pána Ježiša Krista, v rohoch klenby sú portréty štyroch evanjelistov
− Svätá rodina z r. 1870.
Fresky Svätej Rodiny a sv. Štefana namaľoval dánsky maliar Carl Frederick Sörensen, ostatné sú dielom farancúzkeho maliara Aloysa Frankcoisa Josepha Loira Luigiho.

Vitráže:
− Vzkriesenie Ježiša Krista (1900-1914)
− Golgota
− Ježiš Kristus sa modlí v Getsemanskej záhrade na Olivovej hore
− Sv. Alžbeta z rodu Arpádovcov
− Posledná večera , 1914
− Zobrazenie Božského Srdca Ježišovho , 6. november 1938
− Zázrak nasýtenia zástupu ľudí, 1914
− Gloria in exelsis deo , medzi 1980-1985
− IHS-symbol Ježiša Krista, 1980-1985
− Immaculata, od Józsefa Palku z Budapešti, 1940
− MA-symbol Panny Márie, 1980-1985
− Dve zobrazenia anjelov, medzi 1980-1985

Množstvo olejomalieb sakrálneho charakteru:
− Závesný obraz sv. Imricha kráľoviča, okolo r. 1920
− Oltárny obraz sv. Dominika, od Lajosa Nyulassyho z r. 1860
− Závesná olejomaľba Svätej Rodiny, od Franza Antona
− Pieta, závesná olejomaľba, medzi 1810-1840
− Závesná olejomaľba sv. Martina
− Oltárny obraz sv. Juraja, od Józsefa Molnára z rokov 1850-1860,
− Závesný oltárny obraz Krstu Ježiša Krista, medzi 1810-1820 Maulbertscha z r. 1760 darovaný ostrihomským kanonikom Györgyom Szemesom.

Kostol možno navštíviť a pozrieť v čase pred bohoslužbami.

Leave a comment

Your email address will not be published.


*