Bazilika sv. Ondreja

kostol_sv.ondreja-komarno_1_0

2016-01-15 08.17.06História

          História Komárňanskej farnosti je úzko spätá s históriou baziliky sv. Ondreja. Základný kameň bol položený v časoch vlády vojvodu Géjzu (okolo 10. stor.) v časti mesta nazývanej Villa Sancta Andreae (osada sv. Ondreja). Po období tureckých vojen, na začiatku 18. storočia, keď mesto bolo vo svojom výkvete a Komárno bolo jedným z miest s najväčším počtom obyvateľov v Uhorsku (štvrtým najväčším), sa rada mesta rozhodla, že v susedstve teraz už malého kostola dá vystavať nový, väčší kostol. V roku 1719 začali s projektovými prácami a 28. júna 1723 položili základný kameň Kostola sv. Ondreja. Na jeho výstavbu použili aj 800 000 tehál zo zbúranej novozámockej pevnosti. Kvôli rýchlej a nekvalitnej výstavbe boli potrebné viaceré opravy. Kostol spolu s jezuitským kláštorom dokončili v roku 1763. Avšak dramatické okolnosti nepriali jeho zachovaniu. Zemetrasenie 28. júna 1763 zmenilo kostol v ruinu. Pod vedením jezuitov bol obnovený v roku 1771. Jezuiti ho však dlho v užívaní nemali, keďže rád bol roku 1773 rozpustený. Po nich kostol prevzala diecéza a neskôr bol zverený správe benediktínov, ktorí sa usadili v kláštore a vyučovali aj v miestnom gymnáziu.

20150703_093330Popri prvom, už existujúcom kostole sv. Jána Zlatoústeho sa aj bazilika sv. Ondreja stala parochiálnou. Dňa 17. septembra 1848 vypukol v Komárne rozsiahly požiar, ktorý zničil takmer celé mesto, len kostol sv. Rozálie zostal neporušený. Bazilika sv. Ondreja horela tri dni a sedem zvonov vo veži sa roztopilo a odtrhlo. Ďalšie škody napáchalo ťažké bombardovanie v roku 1849 a ľadochod. Preto obnova baziliky trvala dlhých dvanásť rokov a skončila sa 28. októbra 1860 vysvätením ostrihomským arcibiskupom Jánosom Sczitovským. V súčasnosti môžeme baziliku vidieť v prevedení neskorobarokového slohu s klasicistickými prvkami. Interiér baziliky bol obnovovaný v roku 1975 a strecha bola obnovovaná v rokoch 1990 – 1992. Na pamiatku veľkého zemetrasenia z roku 1763 sa každý deň o 15:00 hod. rozozvučia zvony. Kapacita kostola je viac ako 7000 veriacich a v súčasnosti spadá pod Trnavskú arcidiecézu. 22. apríla sa uskutočnilo slávnostné vyhlásenie povýšenia farského Kostola sv. Ondreja na baziliku minor. Postavenie baziliky minor (menšej) umožňuje používať pápežský znak skrížených kľúčov na zástavách chrámov, chrámovom náradí a pečiatke. 

Vybavenie

Vnútorné vybavenie tvorí:

– Hlavný oltár vytvoril Carl Petrus v rokoch 1855 – 1860.
− Oltárny obraz sv. Ondreja apoštola v rokou 1860 daroval kostolu Grigolettiho z obdobia okolo roku 1865.
− Kaplnka Svätého hrobu.
− Bočná kaplnka Čiernej Madony z ebenu v rokokovom slohu, medzi rokmi 1780-1810.
− Kríž je dielom Philippa Jakoba Strauba zo Štajerského Hradca.
− Krstiteľnica je z mramoru, vytvorená v r. 1860.Bočné oltáre:
− Bočný oltár Božského Srdca Ježišovho
− Bočný oltár Lurdskej Panny Márie
− Bočný oltár Svätej Rodiny, drevené plastiky a reliéfy sú dielom
− Bočný oltár sv. Jozefa
− Bočný oltár sv. Štefana
− Bočný oltár sv. Kríža
− Bočný oltár sv. Ignáca z Loyoly ostrihomský arcibiskup Szcitovsky. Obraz je dielom benátskeho maliara Ferdinanda Prinotha.

Ďaľšie vybavenie:
− Kazateľnica-pozlátená, drevená, vyhotovená okolo roku 1855.
− 14 zastavení Krížovej cesty od Gyulu Berecza , r. 1935.
− Organ- z r. 1864, patriaci medzi najväčšie organy na Slovensku, vyrobil Karl Friedrich Ferdinad Buckov z Rakúska.

Nástropné fresky:
− Zobrazenie Najsvätejšej trojice, okolo roku 1870.
− Kráľ sv. Štefan obetuje Uhorskú korunu Panne Márii, okolo roku r. 1870.
− Anjelské zvestovanie, okolo roku 1884.
− Premenenie nášho Pána Ježiša Krista, v rohoch klenby sú portréty štyroch evanjelistov
− Svätá rodina z r. 1870.
Fresky Svätej Rodiny a sv. Štefana namaľoval dánsky maliar Carl Frederick Sörensen, ostatné sú dielom francúzkeho maliara Aloysa Frankcoisa Josepha Loira Luigiho.

Vitráže:
− Vzkriesenie Ježiša Krista (1900-1914)
− Golgota
− Ježiš Kristus sa modlí v Getsemanskej záhrade na Olivovej hore
− Sv. Alžbeta z rodu Arpádovcov
− Posledná večera , 1914
− Zobrazenie Božského Srdca Ježišovho , 6. november 1938
− Zázrak nasýtenia zástupu ľudí, 1914
− Gloria in exelsis deo , medzi 1980-1985
− IHS-symbol Ježiša Krista, 1980-1985
− Immaculata, od Józsefa Palku z Budapešti, 1940
− MA-symbol Panny Márie, 1980-1985
− Dve zobrazenia anjelov, medzi 1980-1985

Množstvo olejomalieb sakrálneho charakteru:
− Závesný obraz sv. Imricha kráľoviča, okolo r. 1920
− Oltárny obraz sv. Dominika, od Lajosa Nyulassyho z r. 1860
− Závesná olejomaľba Svätej Rodiny, od Franza Antona
− Pieta, závesná olejomaľba, medzi 1810-1840
− Závesná olejomaľba sv. Martina
− Oltárny obraz sv. Juraja, od Józsefa Molnára z rokov 1850-1860,
− Závesný oltárny obraz Krstu Ježiša Krista, medzi 1810-1820 Maulbertscha z r. 1760 darovaný ostrihomským kanonikom Györgyom Szemesom.

Kostol možno navštíviť a pozrieť v čase pred bohoslužbami.

1 Comment to “Bazilika sv. Ondreja”

  1. Eka Balašková // 23/04/2018 at 18:23 // Odpovedať

    20. apríla 2018. bol kostol pápežom Františkom povýšený na baziliku – druhú v Trnavskej Arcidiecéze.

Leave a comment

Your email address will not be published.


*