Požehnaný pôst.
( Príbeh )

Bol pekný deň. Jarné slniečko občas vykúkalo spoza oblakov. Matka a dcéra
sa ponáhľali na nedeľnú omšu. Bola prvá pôstna nedeľa.
Omša začala jako obyčajne. Odzneli zaujímavé čítania a nasledovala kázeň pána kaplána Hovoril o potrebe obrátenia sa , a polepšení sa, a že obrátenie človeka vidno aj na jeho medziľudských vzťahoch. Dcéra si uvedomila, že sa to týka aj jej. Veru, často sa s mamou hádala. Kázeň sa jej dotkla. Pán kaplán navrhol, aby si veriaci dali před seba taký úmysel,
či pôstne predsavzatie, ktoré by pomohli zlepšiť medziľudské vzťahy. Dievča malo rado Pána Boha, ale uvedomila si, že s mamou nevychádzajú práve najlepšie. Pocítila v srdci, že práve tu ju Boh oslovuje. Omša prebehla v poriadku, a matka s dcérou sa ponáhľali domov. Počas cesty veľa nehovorili. Uvažovali o kázni. Dcéra uvažovala o možnosti zlepšenia svojho vzťahu s mamou. Áno – – to je pre ňu výzva, to si dá ako pôstne predsavzatie!
A tak si v srdci zaumienila : Keď bude medzi mamou a ňou nejaká nezhoda, že ona sa nebude s mamou hádať, ale rašej sa na mamu usmeje a bude mlčať.
Pôst bežal v plnom prúde. Zo začiatku to nebolo ľahké, ale postupom času dcéra bola stále pokojnejšia a už sa s mamou nehádala. Aj mama sa ukľudnila. Oslavu Veľkej noci pripravolali už spolu.
A v celej rodine zavládla dobrá nálada…