{"id":1073,"date":"2013-09-26T19:36:32","date_gmt":"2013-09-26T17:36:32","guid":{"rendered":"http:\/\/www.komarno.fara.sk\/?page_id=1073"},"modified":"2022-06-20T21:50:46","modified_gmt":"2022-06-20T19:50:46","slug":"kostol-sv-ondreja","status":"publish","type":"page","link":"https:\/\/www.komarno.fara.sk\/?page_id=1073","title":{"rendered":"Bazilika sv. Ondreja"},"content":{"rendered":"

\"kostol_sv.ondreja-komarno_1_0\"<\/a><\/span><\/p>\n

\"2016-01-15<\/a>Hist\u00f3ria<\/strong><\/span><\/p>\n

\u00a0 \u00a0 \u00a0 \u00a0 \u00a0 Hist\u00f3ria Kom\u00e1r\u0148anskej farnosti je \u00fazko sp\u00e4t\u00e1 s hist\u00f3riou baziliky sv. Ondreja. Z\u00e1kladn\u00fd kame\u0148 bol polo\u017een\u00fd v \u010dasoch vl\u00e1dy vojvodu G\u00e9jzu (okolo 10. stor.) v \u010dasti mesta naz\u00fdvanej Villa Sancta Andreae (osada sv. Ondreja). Po obdob\u00ed tureck\u00fdch vojen, na za\u010diatku 18.\u00a0storo\u010dia, ke\u010f mesto bolo vo svojom v\u00fdkvete a Kom\u00e1rno bolo jedn\u00fdm z\u00a0miest s\u00a0najv\u00e4\u010d\u0161\u00edm po\u010dtom obyvate\u013eov v Uhorsku (\u0161tvrt\u00fdm najv\u00e4\u010d\u0161\u00edm), sa rada mesta rozhodla, \u017ee v\u00a0susedstve teraz u\u017e mal\u00e9ho kostola d\u00e1 vystava\u0165 nov\u00fd, v\u00e4\u010d\u0161\u00ed kostol. V\u00a0roku 1719\u00a0za\u010dali s\u00a0projektov\u00fdmi pr\u00e1cami a 28. j\u00fana 1723\u00a0polo\u017eili z\u00e1kladn\u00fd kame\u0148 Kostola sv. Ondreja. Na jeho v\u00fdstavbu pou\u017eili aj 800 000 teh\u00e1l zo zb\u00faranej novoz\u00e1mockej pevnosti. Kv\u00f4li r\u00fdchlej a nekvalitnej v\u00fdstavbe boli potrebn\u00e9 viacer\u00e9 opravy. Kostol spolu s jezuitsk\u00fdm kl\u00e1\u0161torom dokon\u010dili v roku 1763. Av\u0161ak dramatick\u00e9 okolnosti nepriali jeho zachovaniu. Zemetrasenie 28. j\u00fana 1763 zmenilo kostol v ruinu. Pod veden\u00edm jezuitov bol obnoven\u00fd v roku 1771. Jezuiti ho v\u0161ak dlho v u\u017e\u00edvan\u00ed nemali, ke\u010f\u017ee r\u00e1d bol roku 1773 rozpusten\u00fd. Po nich kostol prevzala diec\u00e9za a nesk\u00f4r bol zveren\u00fd spr\u00e1ve benedikt\u00ednov, ktor\u00ed sa usadili v kl\u00e1\u0161tore a vyu\u010dovali aj v miestnom gymn\u00e1ziu.<\/span><\/p>\n

\"20150703_093330\"Popri prvom, u\u017e existuj\u00facom kostole sv. J\u00e1na Zlato\u00fasteho sa aj bazilika sv. Ondreja stala parochi\u00e1lnou. D\u0148a 17. septembra 1848 vypukol v Kom\u00e1rne rozsiahly po\u017eiar, ktor\u00fd zni\u010dil takmer cel\u00e9 mesto, len kostol sv. Roz\u00e1lie zostal neporu\u0161en\u00fd. Bazilika sv. Ondreja horela tri dni a sedem zvonov vo ve\u017ei sa roztopilo a odtrhlo. \u010eal\u0161ie \u0161kody nap\u00e1chalo \u0165a\u017ek\u00e9 bombardovanie v roku 1849 a \u013eadochod. Preto obnova baziliky trvala dlh\u00fdch dvan\u00e1s\u0165 rokov a skon\u010dila sa 28. okt\u00f3bra 1860 vysv\u00e4ten\u00edm ostrihomsk\u00fdm arcibiskupom J\u00e1nosom Sczitovsk\u00fdm. V s\u00fa\u010dasnosti m\u00f4\u017eeme baziliku vidie\u0165 v preveden\u00ed neskorobarokov\u00e9ho slohu s klasicistick\u00fdmi prvkami. Interi\u00e9r baziliky bol obnovovan\u00fd v roku 1975 a strecha bola obnovovan\u00e1 v rokoch 1990 – 1992. Na pamiatku ve\u013ek\u00e9ho zemetrasenia z roku 1763 sa ka\u017ed\u00fd de\u0148 o 15:00 hod. rozozvu\u010dia zvony. Kapacita kostola je viac ako 7000 veriacich a v s\u00fa\u010dasnosti spad\u00e1 pod Trnavsk\u00fa arcidiec\u00e9zu.\u00a022. apr\u00edla sa uskuto\u010dnilo sl\u00e1vnostn\u00e9 vyhl\u00e1senie pov\u00fd\u0161enia farsk\u00e9ho Kostola sv. Ondreja na baziliku minor.\u00a0Postavenie baziliky minor (men\u0161ej) umo\u017e\u0148uje pou\u017e\u00edva\u0165 p\u00e1pe\u017esk\u00fd znak skr\u00ed\u017een\u00fdch k\u013e\u00fa\u010dov na z\u00e1stav\u00e1ch chr\u00e1mov, chr\u00e1movom n\u00e1rad\u00ed a pe\u010diatke.\u00a0<\/span><\/p>\n

Vybavenie<\/strong><\/span><\/p>\n

Vn\u00fatorn\u00e9 vybavenie tvor\u00ed:<\/span><\/p>\n

– Hlavn\u00fd olt\u00e1r vytvoril Carl Petrus v rokoch 1855 \u2013 1860.<\/span>
\n \u2212 Olt\u00e1rny obraz sv. Ondreja apo\u0161tola v rokou 1860 daroval kostolu Grigolettiho z obdobia okolo roku 1865.<\/span>
\n \u2212 Kaplnka Sv\u00e4t\u00e9ho hrobu.<\/span>
\n \u2212 Bo\u010dn\u00e1 kaplnka \u010ciernej Madony z ebenu v rokokovom slohu, medzi rokmi 1780-1810.<\/span>
\n \u2212 Kr\u00ed\u017e je dielom Philippa Jakoba Strauba zo \u0160tajersk\u00e9ho Hradca.<\/span>
\n \u2212 Krstite\u013enica je z mramoru, vytvoren\u00e1 v r. 1860.Bo\u010dn\u00e9 olt\u00e1re:<\/span>
\n \u2212 Bo\u010dn\u00fd olt\u00e1r Bo\u017esk\u00e9ho Srdca Je\u017ei\u0161ovho<\/span>
\n \u2212 Bo\u010dn\u00fd olt\u00e1r Lurdskej Panny M\u00e1rie<\/span>
\n \u2212 Bo\u010dn\u00fd olt\u00e1r Sv\u00e4tej Rodiny, dreven\u00e9 plastiky a reli\u00e9fy s\u00fa dielom<\/span>
\n \u2212 Bo\u010dn\u00fd olt\u00e1r sv. Jozefa<\/span>
\n \u2212 Bo\u010dn\u00fd olt\u00e1r sv. \u0160tefana<\/span>
\n \u2212 Bo\u010dn\u00fd olt\u00e1r sv. Kr\u00ed\u017ea<\/span>
\n \u2212 Bo\u010dn\u00fd olt\u00e1r sv. Ign\u00e1ca z Loyoly ostrihomsk\u00fd arcibiskup Szcitovsky. Obraz je dielom ben\u00e1tskeho maliara Ferdinanda Prinotha.<\/span><\/p>\n

\u010ea\u013e\u0161ie vybavenie:<\/strong><\/span>
\n \u2212 Kazate\u013enica-pozl\u00e1ten\u00e1, dreven\u00e1, vyhotoven\u00e1 okolo roku 1855.<\/span>
\n \u2212 14 zastaven\u00ed Kr\u00ed\u017eovej cesty od Gyulu Berecza , r. 1935.<\/span>
\n \u2212 Organ- z r. 1864, patriaci medzi najv\u00e4\u010d\u0161ie organy na Slovensku, vyrobil Karl Friedrich Ferdinad Buckov z Rak\u00faska.<\/span><\/p>\n

N\u00e1stropn\u00e9 fresky:<\/strong><\/span>
\n \u2212 Zobrazenie Najsv\u00e4tej\u0161ej trojice, okolo roku 1870.<\/span>
\n \u2212 Kr\u00e1\u013e sv. \u0160tefan obetuje Uhorsk\u00fa korunu Panne M\u00e1rii, okolo roku r. 1870.<\/span>
\n \u2212 Anjelsk\u00e9 zvestovanie, okolo roku 1884.<\/span>
\n \u2212 Premenenie n\u00e1\u0161ho P\u00e1na Je\u017ei\u0161a Krista, v rohoch klenby s\u00fa portr\u00e9ty \u0161tyroch evanjelistov<\/span>
\n \u2212 Sv\u00e4t\u00e1 rodina z r. 1870.<\/span>
\n Fresky Sv\u00e4tej Rodiny a sv. \u0160tefana nama\u013eoval d\u00e1nsky maliar Carl Frederick S\u00f6rensen, ostatn\u00e9 s\u00fa dielom franc\u00fazkeho maliara Aloysa Frankcoisa Josepha Loira Luigiho.<\/span><\/p>\n

Vitr\u00e1\u017ee:<\/strong><\/span>
\n \u2212 Vzkriesenie Je\u017ei\u0161a Krista (1900-1914)<\/span>
\n \u2212 Golgota<\/span>
\n \u2212 Je\u017ei\u0161 Kristus sa modl\u00ed v Getsemanskej z\u00e1hrade na Olivovej hore<\/span>
\n \u2212 Sv. Al\u017ebeta z rodu Arp\u00e1dovcov<\/span>
\n \u2212 Posledn\u00e1 ve\u010dera , 1914<\/span>
\n \u2212 Zobrazenie Bo\u017esk\u00e9ho Srdca Je\u017ei\u0161ovho , 6. november 1938<\/span>
\n \u2212 Z\u00e1zrak nas\u00fdtenia z\u00e1stupu \u013eud\u00ed, 1914<\/span>
\n \u2212 Gloria in exelsis deo , medzi 1980-1985<\/span>
\n \u2212 IHS-symbol Je\u017ei\u0161a Krista, 1980-1985<\/span>
\n \u2212 Immaculata, od J\u00f3zsefa Palku z Budape\u0161ti, 1940<\/span>
\n \u2212 MA-symbol Panny M\u00e1rie, 1980-1985<\/span>
\n \u2212 Dve zobrazenia anjelov, medzi 1980-1985<\/span><\/p>\n

Mno\u017estvo olejomalieb sakr\u00e1lneho charakteru:<\/span><\/strong>
\n \u2212 Z\u00e1vesn\u00fd obraz sv. Imricha kr\u00e1\u013eovi\u010da, okolo r. 1920<\/span>
\n \u2212 Olt\u00e1rny obraz sv. Dominika, od Lajosa Nyulassyho z r. 1860<\/span>
\n \u2212 Z\u00e1vesn\u00e1 olejoma\u013eba Sv\u00e4tej Rodiny, od Franza Antona<\/span>
\n \u2212 Pieta, z\u00e1vesn\u00e1 olejoma\u013eba, medzi 1810-1840<\/span>
\n \u2212 Z\u00e1vesn\u00e1 olejoma\u013eba sv. Martina<\/span>
\n \u2212 Olt\u00e1rny obraz sv. Juraja, od J\u00f3zsefa Moln\u00e1ra z rokov 1850-1860,<\/span>
\n \u2212 Z\u00e1vesn\u00fd olt\u00e1rny obraz Krstu Je\u017ei\u0161a Krista, medzi 1810-1820 Maulbertscha z r. 1760 darovan\u00fd ostrihomsk\u00fdm kanonikom Gy\u00f6rgyom Szemesom.<\/span><\/p>\n

Kostol mo\u017eno nav\u0161t\u00edvi\u0165 a pozrie\u0165 v \u010dase pred bohoslu\u017ebami.<\/span><\/p>\n","protected":false},"excerpt":{"rendered":"

Hist\u00f3ria \u00a0 \u00a0 \u00a0 \u00a0 \u00a0 Hist\u00f3ria Kom\u00e1r\u0148anskej farnosti je \u00fazko sp\u00e4t\u00e1 s hist\u00f3riou baziliky sv. Ondreja. Z\u00e1kladn\u00fd kame\u0148 bol polo\u017een\u00fd v \u010dasoch vl\u00e1dy vojvodu G\u00e9jzu (okolo 10. stor.) v \u010dasti mesta naz\u00fdvanej Villa Sancta Andreae (osada sv. Ondreja). Po obdob\u00ed tureck\u00fdch vojen, na za\u010diatku 18.\u00a0storo\u010dia, ke\u010f mesto bolo vo svojom v\u00fdkvete a Kom\u00e1rno bolo jedn\u00fdm z\u00a0miest s\u00a0najv\u00e4\u010d\u0161\u00edm po\u010dtom obyvate\u013eov v Uhorsku (\u0161tvrt\u00fdm najv\u00e4\u010d\u0161\u00edm), sa rada mesta rozhodla, \u017ee v\u00a0susedstve teraz u\u017e mal\u00e9ho kostola d\u00e1 vystava\u0165 nov\u00fd, v\u00e4\u010d\u0161\u00ed kostol. V\u00a0roku 1719\u00a0za\u010dali s\u00a0projektov\u00fdmi pr\u00e1cami a 28. j\u00fana 1723\u00a0polo\u017eili z\u00e1kladn\u00fd kame\u0148 Kostola sv. Ondreja. Na jeho v\u00fdstavbu pou\u017eili aj 800 000 teh\u00e1l zo zb\u00faranej novoz\u00e1mockej pevnosti. Kv\u00f4li r\u00fdchlej a nekvalitnej v\u00fdstavbe boli potrebn\u00e9 viacer\u00e9 opravy. Kostol spolu s jezuitsk\u00fdm kl\u00e1\u0161torom dokon\u010dili v roku 1763. Av\u0161ak dramatick\u00e9 okolnosti nepriali jeho zachovaniu. Zemetrasenie 28. j\u00fana 1763 zmenilo kostol v ruinu. Pod veden\u00edm jezuitov bol obnoven\u00fd v roku 1771. Jezuiti ho v\u0161ak dlho v u\u017e\u00edvan\u00ed nemali, ke\u010f\u017ee r\u00e1d bol roku 1773 rozpusten\u00fd. Po nich kostol prevzala diec\u00e9za a nesk\u00f4r bol zveren\u00fd spr\u00e1ve benedikt\u00ednov, ktor\u00ed sa usadili v kl\u00e1\u0161tore a vyu\u010dovali aj v miestnom gymn\u00e1ziu. Popri prvom, u\u017e existuj\u00facom kostole sv. J\u00e1na Zlato\u00fasteho sa aj bazilika sv. Ondreja stala parochi\u00e1lnou. D\u0148a 17. septembra 1848 vypukol v Kom\u00e1rne rozsiahly po\u017eiar, ktor\u00fd zni\u010dil takmer cel\u00e9 mesto, len kostol sv. Roz\u00e1lie zostal neporu\u0161en\u00fd. Bazilika sv. Ondreja horela tri dni a sedem zvonov vo ve\u017ei sa roztopilo a odtrhlo. \u010eal\u0161ie \u0161kody nap\u00e1chalo \u0165a\u017ek\u00e9 bombardovanie v roku 1849 a \u013eadochod. Preto obnova baziliky trvala dlh\u00fdch dvan\u00e1s\u0165 rokov a skon\u010dila sa 28. okt\u00f3bra 1860 vysv\u00e4ten\u00edm ostrihomsk\u00fdm arcibiskupom J\u00e1nosom Sczitovsk\u00fdm. V s\u00fa\u010dasnosti m\u00f4\u017eeme baziliku vidie\u0165 v preveden\u00ed neskorobarokov\u00e9ho slohu s klasicistick\u00fdmi prvkami. Interi\u00e9r baziliky bol obnovovan\u00fd v roku 1975 a strecha bola obnovovan\u00e1 v rokoch 1990 – 1992. Na pamiatku ve\u013ek\u00e9ho zemetrasenia z roku 1763 sa ka\u017ed\u00fd de\u0148 o 15:00 hod. rozozvu\u010dia zvony. Kapacita kostola je viac ako 7000 veriacich a v s\u00fa\u010dasnosti spad\u00e1 pod Trnavsk\u00fa arcidiec\u00e9zu.\u00a022. apr\u00edla sa uskuto\u010dnilo sl\u00e1vnostn\u00e9 vyhl\u00e1senie pov\u00fd\u0161enia farsk\u00e9ho Kostola sv. Ondreja na baziliku minor.\u00a0Postavenie baziliky minor (men\u0161ej) umo\u017e\u0148uje pou\u017e\u00edva\u0165 p\u00e1pe\u017esk\u00fd znak skr\u00ed\u017een\u00fdch k\u013e\u00fa\u010dov na z\u00e1stav\u00e1ch chr\u00e1mov, chr\u00e1movom n\u00e1rad\u00ed a pe\u010diatke.\u00a0 Vybavenie Vn\u00fatorn\u00e9 vybavenie tvor\u00ed: – Hlavn\u00fd olt\u00e1r vytvoril Carl Petrus v rokoch 1855 \u2013 1860. \u2212 Olt\u00e1rny obraz sv. Ondreja apo\u0161tola v rokou 1860 daroval kostolu Grigolettiho z obdobia okolo roku 1865. \u2212 Kaplnka Sv\u00e4t\u00e9ho hrobu. \u2212 Bo\u010dn\u00e1 kaplnka \u010ciernej Madony z ebenu v rokokovom slohu, medzi rokmi 1780-1810. \u2212 Kr\u00ed\u017e je dielom Philippa Jakoba Strauba zo \u0160tajersk\u00e9ho Hradca. \u2212 Krstite\u013enica je z mramoru, vytvoren\u00e1 v r. 1860.Bo\u010dn\u00e9 olt\u00e1re: \u2212 Bo\u010dn\u00fd olt\u00e1r Bo\u017esk\u00e9ho Srdca Je\u017ei\u0161ovho \u2212 Bo\u010dn\u00fd olt\u00e1r Lurdskej Panny M\u00e1rie \u2212 Bo\u010dn\u00fd olt\u00e1r Sv\u00e4tej Rodiny, dreven\u00e9 plastiky a reli\u00e9fy s\u00fa dielom \u2212 Bo\u010dn\u00fd olt\u00e1r sv. Jozefa \u2212 Bo\u010dn\u00fd olt\u00e1r sv. \u0160tefana \u2212 Bo\u010dn\u00fd olt\u00e1r sv. Kr\u00ed\u017ea \u2212 Bo\u010dn\u00fd olt\u00e1r sv. Ign\u00e1ca z Loyoly ostrihomsk\u00fd arcibiskup Szcitovsky. Obraz je dielom ben\u00e1tskeho maliara Ferdinanda Prinotha. \u010ea\u013e\u0161ie vybavenie: \u2212 Kazate\u013enica-pozl\u00e1ten\u00e1, dreven\u00e1, vyhotoven\u00e1 okolo roku 1855. \u2212 14 zastaven\u00ed Kr\u00ed\u017eovej cesty od Gyulu Berecza , r. 1935. \u2212 Organ- z r. 1864, patriaci medzi najv\u00e4\u010d\u0161ie organy na Slovensku, vyrobil Karl Friedrich Ferdinad Buckov z Rak\u00faska. N\u00e1stropn\u00e9 fresky: \u2212 Zobrazenie Najsv\u00e4tej\u0161ej trojice, okolo roku 1870. \u2212 Kr\u00e1\u013e sv. \u0160tefan obetuje Uhorsk\u00fa korunu Panne M\u00e1rii, okolo roku r. 1870. \u2212 Anjelsk\u00e9 zvestovanie, okolo roku 1884. \u2212 Premenenie n\u00e1\u0161ho P\u00e1na Je\u017ei\u0161a Krista, v rohoch klenby s\u00fa portr\u00e9ty \u0161tyroch evanjelistov \u2212 Sv\u00e4t\u00e1 rodina z r. 1870. Fresky Sv\u00e4tej Rodiny a sv. \u0160tefana nama\u013eoval d\u00e1nsky maliar Carl Frederick S\u00f6rensen, ostatn\u00e9 s\u00fa dielom franc\u00fazkeho maliara Aloysa Frankcoisa Josepha Loira Luigiho. Vitr\u00e1\u017ee: \u2212 Vzkriesenie Je\u017ei\u0161a Krista (1900-1914) \u2212 Golgota \u2212 Je\u017ei\u0161 Kristus sa modl\u00ed v Getsemanskej z\u00e1hrade na Olivovej hore \u2212 Sv. Al\u017ebeta z rodu Arp\u00e1dovcov \u2212 Posledn\u00e1 ve\u010dera , 1914 \u2212 Zobrazenie Bo\u017esk\u00e9ho Srdca Je\u017ei\u0161ovho , 6. november 1938 \u2212 Z\u00e1zrak nas\u00fdtenia z\u00e1stupu \u013eud\u00ed, 1914 \u2212 Gloria in exelsis deo , medzi 1980-1985 \u2212 IHS-symbol Je\u017ei\u0161a Krista, 1980-1985 \u2212 Immaculata, od J\u00f3zsefa Palku z Budape\u0161ti, 1940 \u2212 MA-symbol Panny M\u00e1rie, 1980-1985 \u2212 Dve zobrazenia anjelov, medzi 1980-1985 Mno\u017estvo olejomalieb sakr\u00e1lneho charakteru: \u2212 Z\u00e1vesn\u00fd obraz sv. Imricha kr\u00e1\u013eovi\u010da, okolo r. 1920 \u2212 Olt\u00e1rny obraz sv. Dominika, od Lajosa Nyulassyho z r. 1860 \u2212 Z\u00e1vesn\u00e1 olejoma\u013eba Sv\u00e4tej Rodiny, od Franza Antona \u2212 Pieta, z\u00e1vesn\u00e1 olejoma\u013eba, medzi 1810-1840 \u2212 Z\u00e1vesn\u00e1 olejoma\u013eba sv. Martina \u2212 Olt\u00e1rny obraz sv. Juraja, od J\u00f3zsefa Moln\u00e1ra z rokov 1850-1860, \u2212 Z\u00e1vesn\u00fd olt\u00e1rny obraz Krstu Je\u017ei\u0161a Krista, medzi 1810-1820 Maulbertscha z r. 1760 darovan\u00fd ostrihomsk\u00fdm kanonikom Gy\u00f6rgyom Szemesom. Kostol mo\u017eno nav\u0161t\u00edvi\u0165 a pozrie\u0165 v \u010dase pred bohoslu\u017ebami.<\/p>\n","protected":false},"author":1,"featured_media":0,"parent":1084,"menu_order":0,"comment_status":"open","ping_status":"open","template":"full-width-page.php","meta":{"footnotes":""},"class_list":["post-1073","page","type-page","status-publish","hentry"],"acf":[],"_links":{"self":[{"href":"https:\/\/www.komarno.fara.sk\/index.php?rest_route=\/wp\/v2\/pages\/1073","targetHints":{"allow":["GET"]}}],"collection":[{"href":"https:\/\/www.komarno.fara.sk\/index.php?rest_route=\/wp\/v2\/pages"}],"about":[{"href":"https:\/\/www.komarno.fara.sk\/index.php?rest_route=\/wp\/v2\/types\/page"}],"author":[{"embeddable":true,"href":"https:\/\/www.komarno.fara.sk\/index.php?rest_route=\/wp\/v2\/users\/1"}],"replies":[{"embeddable":true,"href":"https:\/\/www.komarno.fara.sk\/index.php?rest_route=%2Fwp%2Fv2%2Fcomments&post=1073"}],"version-history":[{"count":26,"href":"https:\/\/www.komarno.fara.sk\/index.php?rest_route=\/wp\/v2\/pages\/1073\/revisions"}],"predecessor-version":[{"id":8874,"href":"https:\/\/www.komarno.fara.sk\/index.php?rest_route=\/wp\/v2\/pages\/1073\/revisions\/8874"}],"up":[{"embeddable":true,"href":"https:\/\/www.komarno.fara.sk\/index.php?rest_route=\/wp\/v2\/pages\/1084"}],"wp:attachment":[{"href":"https:\/\/www.komarno.fara.sk\/index.php?rest_route=%2Fwp%2Fv2%2Fmedia&parent=1073"}],"curies":[{"name":"wp","href":"https:\/\/api.w.org\/{rel}","templated":true}]}}