KROKY VIERY

DSC_0918
( Poviedka podľa skutočného príbehu )
Teofil mal voľno, a rozmýšľal o svojich plánoch na tento deň.
Spomenul si na svojho chorého priateľa Adama v penzióne.
Pôjde ho navštíviť. Teofil bol za chvíľu na vrátnici penziónu.
Pri balkónových dverách sedel Adam na elektrickom vozíku,
a pri ňom čosi majstroval jeho kamarát Rafael. ” Ahoj Adam!”
– zvolal Teofil, a rýchlo prišiel k chorému kamarátovi. “Tak
ako?.. ” Adam len malátne s vypätím síl podal pravú ruku
Teofilovi, a slabo a vyčerpane prehodil:” … Ale len tak,
pomaly… Ani žiť sa mi nechce. Som vyčerpaný. Aj hovoriť
ledva vládzem. Keď chcem , aby ma počuli – musím sa namáhať
– priam kričať. To vieš – tá moja “frajerka” Skleróza multiplex
mi veľa nedovolí… ” Pravou rukou si premiestnil ľavú ruku
do lona. ” … Keby som aspoň trochu vedel chodiť… Stále o tom
snívam.” Teofilovi bolo Adama ľúto. Chcel by mu pomôcť. Ale
ako? Vtedy si spomenul na slová Evanjelia, ktoré hovorili
o modlitbe a prosbe s vierou. Ako to prisľúbil Boží Syn –
Ježiš Kristus. Teofil bol veriaci kresťan a dôveroval Ježišovým
slovám. Pozrel sa na Adama: ” Adam, vieš ty čo – pomodlíme sa!
Ježiš prisľúbil, že ak sa modlíme s vierou, tak on prosbu vypočuje
a pomôže.” Adam chvíľu váhal, ale nakoniec privolil. Nemal čo
stratiť… … okrem Sklerózy multiplex. Pridal sa aj Rafael,
ktorýmedzitým dokončil robotu na Adamovom vozíku.
Spoločne sa stíšili a zopli ruky do modlitby. Teofil otvoril modlitbu:
” Dobrý Bože – ďakujeme Ti za všetky dobré dary, ktoré nám dávaš,
hoci si ich nezaslúžime. Ale Ty sa zmilúvaš a vieš pomôcť v našich
trápeniach. Prichádzame ku Tebe s prosbou za uzdravenie nášho
brata Adama, ktorý má Sklerózu multiplex. Ty poznáš jeho túžbu
po uzdravení. A prosíme o to, aby si uzdravil nášho brata Adama,
a aby začal chodiť…. ” Nasledovala spoločná modlitba “Otčenáš”.
Na záver ešte Teofil dodal: ” Dobrý Bože, ďakujeme Ti, že naše mod-
litby vyslyšíš na Tvoju slávu a na spásu ľudí. My veríme, že vyslyšíš
naše prosby. Amen” Adam s nádejou pozrel na Teofila. “… Adam,
do jedného roku budeš chodiť…” – s vierou povedal Teofil. a odišiel
domov. Život znova nabral svoje obrátky. Teofil konal svoje pracovné
povinnosti, a ani nezbadal, že od stretnutia s Adamom prešiel jeden
mesiac. “Čo asi robí Adam? …pôjdem ho pozrieť!” – povedal si jedného
dňa Teofil, a namieril svoje kroky do penziónu. V penzióne, zbadal,
že Adam sedí s vozíkom na balkóne v spoločnosti Rafaela, ktorý zase
niečo majstroval na Adamovom vozíku. “Tak ako , Adam?”- Teofil
hneď oslovil Adama. “Ja už chodím!” – povedal Adam na vozíku.
Teofil bol veľmi prekvapený. Pochyboval. Bol ako neveriaci apoštol
Tomáš. ” Naozaj… vážne? Ále… …robíš si srandu?” – neveriacky
povedal Teofil. ” Ukáž – chcem to vidieť!” Vtedy Rafael povedal
Adamovi: “Musím ti napraviť sedadlo. A ty musíš teraz vstať!” Chytil
Adama pod pazuchou a ťahal ho do stoja. Adam s pomocou Rafaela
pomaly vstával. Teofil cítil, že mu slabnú nohy. Adam stál! Teofil
skoro neveril vlastným očiam: Adam naozaj stál! Držal sa pritom
zábradlia balkóna … ale stál na vlastných nohách! Teofil cítil,
že asi odpadne… Je svedkom biblického zázraku na vlastné oči!
” Adam, poď ku mne!” – – s odvahou povedal Teofil. ” Neboj sa…
len poď! Ty to dokážeš! Uvidíš!” Adam zdvihol jednu nohu, ktorá sa
začala triasť. Ale urobil jeden krok! Potom zdvihol druhú nohu…
a znova urobil krok! Teofila chytali závraty. Toto je naozaj zázrak!
Dobrý Pán Boh vypočul modlitbu! Všetci sa tešili. Adam kráčal
po vlastných nohách! Potreboval pritom pomoc, ale kráčal! Teofil
bol šťastný, že Adam stál a chodil po vlastných nohách. Adam bol
šťastný, a plánoval veľa cvičiť a trénovať, aby dokázal ešte lepšie
chodiť. Veľa sa o tom rozprávali, a ich rozhovor ukončil len koniec
návštevných hodín.
Napísal Miroslav Priecel.

About Miroslav Priecel

Jeden laický veriaci z Rímsko-katolíckej farnosti v Komárne. More Posts

Leave a comment

Your email address will not be published.


*